Bol to folklór. Keď sa stretol pivár z Plzne s vinárom z Modry, posťažovali sa navzájom. Vinár bol často chorý v teplom období. Keď do svojej chladnej pivnice vošiel slabo odetý z tej letnej horúčavy, ofúklo ho. Pivár bol často prechladnutý práve naopak v chladnom období. Trávil čas slabo odetý pri horúcom kotly, keď varil pivo a potom vyšiel von do tej zimy, bo musel prebehnúť krížom do skladu sladu. Ofúklo ho. A viete kto bol na vine? „Pražáci!“ .... nie nadarmo sa hovorievalo, že ešte aj vietor z Prahy fúka. Dnes v dobe prítomnej, v čase samostatnej Slovenskej aj Českej republiky je táto spoločná tradícia stále v kurze. Iba s jednou obmenou. Za riekou Moravou je na pranieri Praha a u nás pod Tatrami sa z Prahy stala Bratislava... ale nadáva sa rovnako.Moje potulky po rôznych internetových diskusiách to len potvrdzujú. Často sa stretávam s tým tradičným javom. Tým tradičným javom, bez ktorého by mnohé diskusie skončili po pár príspevkoch. Často je diskutujúcim jedno, kde je podstata veci a ani sa po nej nesnažia pátrať. Hlavne, že si našli spoločného nepriateľa... „Blavákov“Nie ani Bratislavčania, nie sú „čistí“. Nemusíte sa báť. Ich novým nepriateľom sú arogantní, namyslení a len boh vie akí Viedenčania... .My Slováci aj Česi, sme ľudia, ktorí potrebujú na niekoho nadávať. Ako sa hovorieva: „Aby bolo o čom...“
Aby bolo o čom...
Kedysi za spoločného Československa, v tých „dávnych dobách“ ľudia nežijúci v hlavnom meste spoločnej republiky, svorne nadávali na pražskú centralizáciu a následne aj na obyvateľov krásnej stovežatej. Vraj sú namyslený a majú všetko len pre seba. A tak nadával pivár z Plzne či Budějovíc, baník z Ostravy či Handlovej, strojár z Dubnice či Brna, vinár z Modry či z Mikulova, ale aj horár zo Šumavy či z Veľkej Fatry.