Niečo fotili Milanovci, niečo Imrovci, niečo ja. Podľa toho kto bol suchý. Musím povedať, že ja som fotil najmenej. Za to som sa výborne sedemkrát vykúpal. V člne som bol s Garym, s ktorým sme mali rovnakú váhu (spolu skoro 180kg) a tak prechod cez „jez“ bol vždy poznačený nabratou vodou do člna, čo spôsobovalo efektné polovičné piruety, tzv. poloeskimák. Nuž, ale ktosa prvý kúpal bol Imro.
Voda vo Vltave je perfektná a nám sa jej s Garym žiadalo stále viac. Adrenalín stúpal a tak šup cez stred jezu.
O dramatické okamžiky nie je na vltave núdza. Je to rieka plná nástrah.
Po krkolomných situáciách je na šťastie na Vltave dosť možností na doplnenie síl. Ak na cestách sú to motoresty, na vode sú to vodoresty. My sme si tam dopĺňali pivné resty resty.Proste z vody do hospody.
Ak sa človek pustil jezom, nebolo uz cesty späť. Ďuri s Felis to, ale zmakli na jedničku.
Ildy a Peťo žiarili spokojnosťou.
Splavovať Vltavu = krása, krása a ešte raz krása a nádhera.
Tetno rok mám v pláne aspoň štyri splavy a jednym z nich bude opäť Vltava.
Takto svietia oči, keď pohľad krčmičku zbadá na úboči.
Medzitým ako som to tu vkladal začalo pršať. Tak dúfam, že aspoň tieto obrázky potešia.
Pekný deň.